Spôsoby hrania

Architektúra nástroja

Na to aby sa hráč správne zoznámil s nástrojom, je potrebné poznať jednotlivé jeho časti. Nasledujúci obrázok popisuje nástroj a jeho časti tak, ako to definovali prvý výrobcovia tohto nástroja:

Rozloženie tónov

Nástroje vyrábané pod značkou Mishte majú popri iných častí stanovené aj iné zvyklosti, ktoré možno očakávať od každého nástroja vyrábaného pod touto značkou. Dôležitým prvkom pri hraní je vedieť kde sú aké tóny. Tie sú rozložené v striedavej postupnosti v kruhu okolo hlavného stredného najhlbšieho tónu. V kruhu tónov sa môže nachádzať 8 alebo 9 tónov, prípadne v špecifických prípadoch aj nejaké zo spodu.

Orientácia nástroja

Prvým orientačným bodom je značka na hrane nástroja. Týmto miestom je označený najhlbší tón v kruhu tónov nástroja. Ak je nástroj otočený týmto bodom k hráčovi, stupnica tónov ide potom od tohto tónu nahor podľa predošlého obrázka.

Po otočení nástroja môže hráč získať informácie o tónoch, ktoré sa nachádzajú na nástroji, prípadne o názve stupnice.

Jemný dotyk

Najdôležitejším prvkom pri hraní na tomto nástroj je vedieť správne rozvibrovať plôšku tónu, ktorý hráč v danom momente chce rozozvučať. Je potrebné vedieť správne a adekvátne potebe rozozvučať tón, inak zvuk bude utlmený, alebo vôbec žiadny. Plôška tónu musí voľne vybrovať, preto na nej nemožno zotrvať dlho, ideálne minimálny čas a ruku odtiahnuť.

Na rozozvučanie tónu môže hráč použiť vnútornú stranu palca, alebo hociktorý prst. Najčastejšie sú však použivané ukazováky a prostredníky na oboch rukách, kedže sú najdlhšie. Ktorý prst, či palec použiť závisí už potom len na tóne, ktorý hráč chce zahrať a je najbližšie k danému prstu aby to bolo čo najjednoduchšie a najpríjemnejsšie.

Existuje niekoľko tipov ako sa pristupovať k učeniu správneho úderu:

• ako keď sa kontroluje ako horúca je žehlička – kratučký dotyk
• ako keby si človek v poslednej chvíli rozmyslel že sa chce dotknúť tónu a už len prst urobil jemný dotyk počas odťahovania ruky
• predstaviť si prst ako malé kladivko, ktoré sa odráza od plôšky tónu
• snažiť sa udierať niekde okolo stredu každého tónu

Platí ze strnulosť počas hrania nieje vhodná. To platí pre celé telo ako aj pre ruky a zápästie samotné.

Pozície počas hrania

• Na zemi – otvorený turecký sed
• V lone počas sedenia na stoličke bez opierok na ruky, alebo na nejakom vyvýšenom mieste
• Hranie na stojane
  • Malý stojan počas sedenia
  • Vysoký stoja počas státia

Príklad ako uložiť nohy počas hrania na zemi v otvorenom tureckom sede:

Lekcie na učenie

Na internete možno násjť viacero videí, ktoré popisujú roôzne spôsoby hrania, ako príklad môžu poslúžiť nasledujúce videá:

http://www.playpantam.com/videos/

alebo

https://masterthehandpan.teachable.com/?ref=mareklenart

Zápis hudobných nápadov

Kedže nástroj je určený aj tým, ktorý niesú hudobne vzdelaný, existuje viacero spôsobov ako zapisovať jednotlivé motývy a nápady, aby sa k nim hráč vedel neskôr vrátiť. Zápis rytmu je už na každom osobitne, najdôležitejšia je informácia o rýshlosti rytmu v úderoch za minútu (BPM – beats per minute) a štruktúra rytmu (opakovanie sekvencií). Niektoré kompozície nemusia mať nutne pravidlený rytmus, čo sa hodne využíva pri improvizovanom voľnom hraní. Pri zápise kompozície je najpodstatnejšie zachytit motív a zmeny tónov.

Zápis pomocou nôt

V tomto prípade hráč musí vedieť čítať klasický notový zápis a takisto musí dôkladne poznať nástroj a rozloženie tónov na ňom. Tento spôsob je ťažšie používať ak hráč hraje na viacerých nástrojoch a menia sa rozloženia tónov.

Pamätanie podľa vzorov

V tomto prípade si hráč pamatá určité goemetrické tvary ako usečky alebo trojuholníky, ktoré spájajú jednotlivé tóny v stupnici a pomocou takýchto vizuálných prvkov tvorí a pamätá si jednotlivé kompozície. Toto je najčastešie využívaný postup aj ako začiatočníkmi, tak aj pokročilými hráčmi.

Zápis pomocou čísiel

Tento spôsob je z pohľadu dlhodobeho najstabilnejší pre svoje široké použitie pre svoju jednoduchosť zápisu. Zapisovať možno z hora na dol, alebo zľava do prava, alebo v akomkoľvek smere, v ktorom je pre hráča prirodzené čítat zápis.

Základom pre zapisovanie týmto spôsobom je číslovanie tónov, ktoré bolo spomenuté vyššie. v takomto prípade “0” oznacuje Ding, 1 najhlbsí tón v kruhu, 2 druhý najhlbší tón a tak ďalej až po najvyšší tón. Na základe daného rozloženia tónov sa potom párne čísla dostávajú na ľavú stranu a nepárne čísla na pravú stranu.

Poznámka: Niektorí výrobcovia majú iné rozloženie tónov, napr. pre Spacedrum vychádzajú párne čísla napravo a nepárne naľavo. Prípadne existujú postupnosti nie na preskačku, ale do kruhu, kedy najvyšší a najnižší tón sú vedľa seba a ostané v poradí do kruhu.

Príklad zápisu vtabuľke do riadku:

	1	+	2	+	3	+	4	+
Right hand	7	7	6	6	5	5	4	4
Left hand	0	0	4	4	3	3	2	2

Príklad zápisu vtabuľke do stĺpca:

	Left Hand	Right hand
1	0	7
+	0	7
2	4	6
+	4	6
3	3	5
+	3	5
4	2	4
+	2	4

Spôsoby zápisu možno následne aj kombinovať a dávať do väčších celkov a motívov. Hlavným cieľom je nejakým spôsobom si vedieť pripomenúť kompozíciu, ktorá sa objavila pri cielenom hľadaní melódie, alebo len tak náhodou sa podarilo zahrať.

Príklad zo sveta profi hudobníkov

V nasledujúcom videu na začiatku vidno notový zápis časti, ktorá je hraná na RAV VAST, kde tóný sú rovnako rozložené ako v prípade handpan. V tomto prípade vidno ako je možné skombinovať číselné označenie pozícií a klasický tonálny zápis melódie.